Regresar   |  
Xix kün   |   Lengua Huave, San Mateo del Mar
Traducciones:
Xix kün
Ombeayiüts (Huave, San Mateo del Mar)
Plebeia fulvopilosa
Nom RedList Cites
Nannotrigona perilampoides
Nom RedList Cites
Abejas meliponas, Abejas sin aguijón, Bizu dxiña / Bizu dxiñayaga / Bizunupi , Ceri ɨyujk ma ca’ tɨjp , xix kün

Xix kün

Ombeayiüts
 
1 *mariana.zarazua@secihti.mx Investigadoras e Investigadores por México Secihti en el Jardín Etnobiológico de Oaxaca   |   2 * Jardín Etnobiológico de Oaxaca
La diversidad de nombres en las lenguas originarias, tanto en el pasado como en el presente, deja en claro la precisión del conocimiento indígena de las abejas, para las cuales contamos con un solo término en español

Nombres en el siglo XVI

  • ñuñu: “abeja de miel” (mixteco de Teposcolula)
  • tikii nduu: “abeja montesa” (mixteco de Teposcolula)
  • tindaka: “abeja que cría debajo de tierra” (mixteco de Teposcolula)
  • yoko / yoko kuu / yoko tnoo: “abeja otra” (mixteco de Teposcolula)
  • peezo: “abeja cualquiera, y toda avispa” (zapoteco de Tlacochahuaya)
        peezo chiña: “abeja de miel”     peezo pecùychi / peezo làce / peezo còchi: “abeja pequeñita”     peezo pizòhue: “abeja volátil ceñida”
  • cuauhnecuhzāyōli [‘árbol-miel-mosca']: “abeja de miel que cría dentro del árbol” (náhuatl de la cuenca de México)
  • mīmiāhuatl: “abeja otra, que hace panal en los árboles” (náhuatl de la cuenca de México)
  • pipiyoli: “abeja montesa de miel” (náhuatl de la cuenca de México)
  • tlāletzatl [‘tierra-avispa']: “abeja otra de miel, que cría debajo de tierra” (náhuatl de la cuenca de México)

Nombres actuales

  • jah4cm43: abeja (jaú jm̲, chinanteco de Usila)
  • 1tah12: término genérico para abejas (jejmei, chinanteco de San Pedro Tlatepuzco)
    tah12 con13: “tipo de abeja que hace miel, pero no hace cera”
    tah12 guión2: “abeja colorada que hay entre los encinos, de miel poco dulce”
    tah12 hmah12: “tipo de abeja que vive en la tierra al pie de los árboles”
    tah12 jlé2 [‘abeja ancha']: “mosca abeja, tiene su colmena como el comején y le hace su puerta ancha para entrar”
    tah1123 [‘abeja flor']: “tipo de abeja que hace su colmena en el corazón de los árboles que tienen hueco el tronco”
    tah12 liág1: “tipo de abeja que hace su nido en lo alto de los árboles”
    tah12 líh1: “abeja silvestre; no pica, es pequeña y negra”
    tah12 tsai1: “sayul, abeja chica que hace una miel muy buena”
  • kích'5i53: abeja (jnòn' ndá tsjóon nuàn, amuzgo de San Pedro Amuzgos)
  • 5nduá'5: “galindo, tipo de abeja” (amuzgo de San Pedro Amuzgos)
  • xtaan3: término genérico para abejas melíferas (xnánj nu' a, triqui de San Juan Copala)
    xtaan3 casii3 : “melipona”
    xtaan3 catzīī1 [‘abeja blanca']: “vive en árboles, hace miel, no pica”
    xtaan3 ca'aān31 [‘abeja vapor']
    xtaan3 ca'aān31 yūūn1 [‘abeja vapor sencilla']: “construye montón de tierra”
    xtaan3 ca'aān31 xlá4 [‘abeja de vapor española']: “tal vez abeja domesticada”
    xtaan3 mān1 rco'3 [‘abeja del bosque']
    xtaan3 'nīj2 rque3 yo'óó5 [‘abeja de la tierra']: “abeja silvestre, produce miel, vive en la tierra”
    xtaan3 nicúú5, xtaan3 lacúú5: “chica, silvestre, negra, pica, produce miel, nido esférico en los pinos”
    xtaan3 niquii3: “muy rojiza”
    xtaan3 ta3cachrā'1, xtaan3 tu'va3 cachrā'1 [‘abeja de boca ancha']: rojiza, pica, produce miel, vive en la tierra
    xtaan3 xlá4 [‘abeja española']: Apis mellifera
  • xtachráá5: “tipo de abeja, parece mosca” (xnánj nu' a, triqui de San Juan Copala)
    xtachráá5 sā'1: “produce miel espesa, anida en carrizo”
    xtachráá5 yo'ōj1: “vive en un hoyo en tierra o adobe, la miel no se come” y'en24: término genérico para abejas (dibaku, cuicateco de Santa María Pápalo)
    y'en31 che4nu3: “abeja silvestre”
    y'en31 ve4ye4: “abeja de nixtamal”
    y'en24 ya1'an4: “abeja de tierra”
  • ñùñù: abeja (tu'un savi de la costa, mixteco de San Juan Colorado)
  • tumii: “abeja carpintera” (mixteco de San Juan Colorado)
  • tìmii: abeja (sahin sau, mixteco de San Miguel el Grande)
  • chu4 se3ra34 [‘animal cera']: abeja (nne nangui ngaxni, mazateco de Chiquihuitlán)
  • tu2sen2: “abeja silvestre” (mazateco de Chiquihuitlán)
  • kwi4tun3: término genérico para abejas y avispas (cha' jna'a central, chatino de Panixtlahuaca)
    kwi4tun3 jo'o45 [‘abeja útil']: “abeja de miel de Castilla”
    kwi4tun3 kwi2ña1 jo'o45 [‘abeja miel útil']: “abeja silvestre”
    kwi4tun3 kwi2ña1 ytse23 [‘abeja miel amarillenta']: “abeja coyuche, cuquito de miel de palo”
    kwi4tun3 kwi2ña1 yuu32 [‘abeja miel tierra']: “cuquito de colmena de tierra”
  • bäjz: término genérico para abejas, avispas y zorros (dixdà, zapoteco de Mitla)
    bäseer [‘abeja cera']: abeja
    bäzbatäj: “abeja de panal”
  • be2cer23: abeja (didza shon, zapoteco de Zoogocho)
  • béedu: término genérico para abejas (tizáriù, zapoteco de Atepec)
    béeduyú: abejas que “ponen bolitas de miel dentro de la tierra”
  • bizu: término genérico para abejas y avispas (diidxazá, zapoteco de Juchitán)
    bizu dxiña [‘abeja dulce']
    bizu dxiña do'
    bizu so'pe' [‘abeja zopilote']
    bizu yu [‘abeja tierra']
  • mzhòodz: término genérico para abejas y avispas (ditsë, zapoteco de San Juan Mixtepec)
    mzhòodz dzìn [‘abeja miel']: abejas melíferas que anidan en huecos de los árboles
    mzhòodz guìts [‘abeja pelo']: “tipo de abeja peluda”
    mzhòodz ngǎs [‘abeja negra']: abejas que anidan en los quiotes y producen “bolitasde miel”
    mzhòodz njâmbr [‘abeja enjambre']: abeja europea
  • nguxǒy: abeja melífera pequeña, terrestre (zapoteco de San Juan Mixtepec)
  • ceripäc: abeja, miel (ayuk, mixe de Santa María Coatlán)
  • po'ojc tánuc (‘cera animal'): abeja (ayöök, mixe de Totontepec)
  • galgujua / lixans gujua: abeja (tsame, chontal de San Matías Petacaltepec)
    laxcuhnij gujua: “abeja de cola amarilla”
  • laxcuhlíh: “abeja amarilla” (chontal de San Matías Petacaltepec)
  • cün: término genérico para abejas (ombeayiüts de San Mateo del Mar)
  • Mi nüt nej ndoj nguineay mbajkajow

    Ajküw kün ngome nendal xix kün akualaajtsüw ajküw kün nawüw Europa. Ajküw kün akualaajtsüw nejiwe mbel at miün chok.
    Ajlüy xeyay ajküw kün kiaj: among nimiow mil pal palwüx tiül iüt küy ndoj atüch nimiow akoik miow tiül México. Alndom mandeakaats wüx majawaats gajpowüw mbajkaw aaga kün wüx iüt, nop ajküw ayaj kiaj naw México. Atkiay ap maxomaats ajlüy xiül, keik at miün palwüx nimal. Xeyay kün nengüy México at miün wüx iüt anopüyan ajüyiw ndoj napateay kün ayambayej, atkeay nejiwe kün ngome nendal xix kün asoikiw “meliponinas”. Ajküw kün neyambayej amiün akokiaw porciento wüx iüt ajküw especies kiaj, marrey napateay. Ajküw kün anopüyan ajüyiw, aaga nüx kün anopüyan arang ombiüm nej niüng awiül mi kual nej. Aaga ombiüm nej küy napateay aíük. Nganüy ajküw kün ayambayej atnej ajküw meliponinas aküliw tiül colonias. Ajküw colonias küy aküliw tiül kün teajiürüw mikualüw nejiw ndoj ajlüy palwüx neyambüw nüeteran, nejchiw merixix ombiümüw, newün nejiw tiül nael tea majiürüw ombiümüw aliw kiaj. Mbeay ombiümüw alndom maxomaats majawaats xix kün tea majiürüw ombiümüw, meáwan nüt lejkian oniüjküw.

    ¿Nguiane apaküw a xix kün?

    Apaküw niüng ajlüy nerrar, niün ajlüy xeyay ijchiür, niün ajlüy nakats iüt. Tiül México ajlüy ajüik ik miow anaíw especies marrey nawüw tiül mi kambaajts küy. Tiül Tipajteam ajiüraats ajüik nimiow gajpokoik especies mi xix kün. Tiül Jardín Etnobiológico tanachejiüen ombiüm ijpüw especie mi xix kün, niüng at miün apaküw najneaj tiül najmiük iüt nengüy mbeay mi kambajaats.
    Ajlüy altiül mi xix kün apaküw amiün ti xiül, arangüw aniüngüw tiüt tiül iüt, ngüa tiül sokol otüeng xiül, ngüa tiül sonongom kang. Ajlüy palwüx especies asap ombasüw mapaküw tiül ombiemüw naag xiül arangüw nipilan atkeay asap ombasüw makiüjpüw najneaj, atne majiürüw akualaajtsüw. Wüx noik mi colonia xix kün najneaj ajaw nejiwe nipilan, alndom mapaküw xeyay neat najneaj ajlüyiw atkeay among andüy tewix andüüb miün mi kualüw teat, müm. Atkeay tanaámb majiürüch xix kün.
    Mi kün nej, cer at miün aons xiül arangüw a xix kün miün tanomb lamarang nembeat atam nejiw ayaj apakayej xeyay nine kambaj tiül México. Nguineay arangüw, ajküw nine kambaj lamaxomüw wüx xeyay ajküw nine mi xix kün naw tiül xiül atkeay ajküw atangüch nipilan. Alndom marang ajküw nine kambaj tiül México tatangüjchiw akas mi xix kün la majiür akas akoik miow neat ngüa among xeyay gajpowüw akoik miow neat. Tiül México ajlüy nipilan teamajiürüw ombiüm mi xix kün ti xiül, at miün ajlüy palwüx nipilan akojchiw noik kiriw owix xiül niüng ajlüy ombiümb mi xix kün atkeay akiüjpüw andüy aniüngüw nejiw niüng arrondüw mbeay omal iüm, ngüa ayaküw ombiümb kün tiül noik xor ngüa nayaküch tiül noik mi küx kün narangüch naag xiül.

    ¿Kuane üetiw?

    Ajküw xix kün ayambüw makanchichaw mi nangan mi yow mbaj at miün mirin mbaj. Atne ikootsa at miün ajküw nimal, ajküw nine mi xix kün ayambüw nine xiül niüng axomüw apaküw, atkeay aton axomüw kuan atam nejiw tiül ombasüw, ayambüw monapaküy. Ajküw xix kün ayariw apaküw miün tiül mi nangan mi yow mbaj, ndoj at miün axomüw apaküw tiül merin mbaj tea ajüyiw mayambüw. At miün akanchichaw aons xiül. Wüx among mi nangan mi yow mbaj tiül omeajtsüw, apmajiürüw enzimas, noik napaküyej ambeol nejiw majiürüw anüt. Ndoj among mi nangan mi yow mbaj tiül omeajtsuw nine kün atajküw segur tiül nots “pote”, agüy noik nine limet arangüw naag cer ndoj apalüw najneaj atkiay üjchiw merangüy. Ndoj atkiay arangüw a kün.

    ¿Nguineay ambeolüw nipilan?

    La majawaats ajküw nine mi xix kün üch ikoots kün, mirin mbaj, cer, at miün aons xiül nejiw arangüw najiüt wüx. Alndom manganeowaats mi kün nej, ngome lamong wüx angan atnej mi kün Europa, ne yow mi kün xix kün, ajiür palwüx najneaj angan, kos nop nop especie ajiür nguineay angan. Aaga kün kiaj ngome amiün nüeteran atam, mi kün nej nine xix kün atam aton arang süüig: ambeol mamong najneaj anotaats miíündaats, apal nepar arang nendooch, atagmajneaj necoy tiül oniiügueran, üüch cheyem axipiich andal mok, atkiay ambeol ikoots ngo majiüraats monandeow. Mi kün xix kün ajüik ambeol ikoots mapak newün ikoots wüx monandeow tiül ombasaats.
    Mi süüig neje kün, mi cer neje xix kün ajiür xeyay atam miün tanomb. Tayarich marangüch xeyay najneaj naag oro al tiül ayaíw oxiüt tiül Monte Albán. Ajküw tanomb artistas mixtecos ayariwe cer küy marangüw majchiüw ombas manchiük, aaga ombas arangüch naag cer ndoj ayaküw ndeor wüx ombas ndoj üjchiw merrar üjchiw jayam a oro naag achipichaw omeats naw tiül cer. Aaga najiüt küy asoik “la cera perdida” tetam tarang akas manajneaj arte tajüikich mi nüt Tipajteam.
    Nganüy aaga mi cer xix kün aliün mayarich marangüch najiüt makiürab. Tiül Mixteca Alta, ayariwe cer mayaküch wüx nendil mi jarünch aons ombeay tajkoch: Aaga cer üüch majtep aüm fusayola (nine wiling narangüch naag ndeor nayaküch wüx mi xiül nendil) atkeay arang alndom mawind at miün üüch mangoen jarünch. Aaga cer at miün arang kandeal tiül Tipajteam manajneaj ngome atnej parafina, at miün ngome atnej mi cer kün nawüw Europa. At miün atam atnej sey ngüa nekiandeay ayarich mayaküch cer wüx jarünch. Wüx marangüch injerto wüx neong xiül, aaga cer küy atam mawün wüx niüng akoocheran owix xiül atkiay ngo miün andeow. Aton leaw ajiüre cer ambeol namix nine ngome nchaleael.
    Wüx ajküw xix kün ambüw mayambüw mbaj, amongochiw mi mirin mbaj: akiüjpüwa mi mirin mbaj andüy tiül pistillo tiül al noik mbaj aaga ajküw especie ngomangowüch. Aaga mirin mbaj akiand oleajiw, at miün ombasüw xix kün. Mi estambre leaw awüne mirin mbaj aaga oküeaj nench nganüye pistillo oküeaj nüx, ndoj apal tiül aom. Wüx a kün ajoy mirin mbaj andüy tiül pistillo, aaga aom la mayak omeaats atkiay arangüy osaab a xiül at miün aong. Osaab a xiül arang wijkiam alnoik xiül. Aton atkiay xeyay osaab xiül makiiüb aong ayariüts müetiüts. Nganüy alndom mandeakats ajküw kün ambeol mapaküw a xiül, aton nimal, atkiay ikootsa aliün mapakaats.

    Xix kün tiül Jardín

    Abril apikiw kaw tiül namong neat nimiow akoik miow nimiow pikiw tanacheejiün ijpüw ombiüm xix kün tiül aaga Jardín Etnobiológico. Miünüw tiül mi najmiük iüt Tipajteam, manajneaj dea mambüw menkiaj nine kün awüw nipilan monjaw wüx kos atkiay ap masap ombasüw niüng ngomangowüüch xeyay mi nerrar kambaj, at miün ngondom majoyeran menkiaj nine xix kün kos ngan majoy monandeow. Ijpüw ombiüm sakajmiüenan tiül JEB miün tewix nipilan Etla at miün Ejutla, nipilan monjaw nine xix kün nejiw üjchiüw xikon.
    Aaga ombiüm mbas mapeay nengüy tiül Jardín noik especie mi nüt nej Nannotrigona perilampoides. Ajküw monteow nawiig wüx kün tarangüw minüt nej küy Nannotrigona naag ijpüw poch “enana” aton “triangular” ndoj tayaküw perilampoides miün tiül griego perilampein, kuan tea in mandeak “brillar alrededor”. Tiül akas nine mi kambaj Tipajteam mi nüt nej especie küy “trompetillas” ngua “colmenitas”. Nine xix kün nemoechiw ndoj at miün arangüw mbeay ombiümüw atnej mbeay limet arangüw naag cer. Wüx am ajmel nüt tea angwiiüts apalüw mbeay ombiümüw naag cer ndoj amb chejmbaw raw andilileaw maleajkiw. Alndom maxomaats nejiw tiül warraj teomeaats xiül, kang, at miün wüx otüeng iüm.
    Nganüy am ijkiaw ombiüm sakajmiünan tiül Jardín naw tiül especie Plebeia fulvopilosa. Aagüy ajküw monteow nawiig wüx kün tayariw latín, mi poch tanomb romanos: mi nüt nej aaga género küy miün tiül noik poch apiüng “gente común” ndoj mi nüt nej especie apiüng ajiür nine eed najpos chiüp. Ajküw nine xix kün küy at miün nemoechiw, ajmeliw tiül ombiemüw wüx matüüch angwiiüts mbich ngomapalüw mbeay ombiümüw. Alndom maxomaats nine xix kün tiül warraj teomeaats xiül. Wüx ike nin ipeay nengüy tiül JEBOax, alndom najüikichan noik pite kün, aton mi cer nine xix kün, nawüneran nengüy tiül Jardín ambeol xikon teat Emilio Pérez, nej atangüch meliponinas tiül Chinantla, kalüy oküiaj Tipajteam, laliük matüch Tuxtepec.

    ¿Nguineay alndom majiürüch?

    Ajlüy xeyay alndom marangaats matajkats majneaj nine xix kün.
  • Majawaats ngome menkiaj aküliw. Nine nejiw, altiül ajüik at nejiw xix kün nejiw.
  • Mapateay ayarich pesticidas, ngüa manajneaj ngomayarich.
  • Mapiürüch xiül marrey naleaing naw tiül mi kambaj niüng ikül, kos mi mbaj nejiwe xiül kiaj apmaxomüw ütiwe xix kün atkeay palwüx kün. Nganüy palwüx xiül naw palwüx kambaj palwüx iüt alndom ngo müüch nejiw mayariw apaküw, aton alndom majiür miküy, atnej nasoik tulipan africano ajiür mi mbaj nej nakants maril.
  • Ndot nin majiüraats noik ombiüm, ayambüch nine xix kün aljane lamajiür tea majaw, ndoj naw tiül kambaj ngome menkiaj niüng aküliüts, ndea makiiürab andüy palwüx menkiaj kambaj atkeay ngo miün andeowüw. At miün netam matajküch segur ombiüm niüng ngomajlüy xeyay nerrar.
  • Alndom mitamajneaj ombiüm nine xix kün, mbas netam mijaw najneaj ajlüyiwe xix kün, ndea mawüenaran xeyay mi kün nejiw. Alndom ombasaats nguineay matajkats majneaj ndont mayambats nipilan ndoj ombasüw.
  • Ajküw xix kün najküeat majndiüts miün tiül nangaj iüt, miün tiül xiül at miün mi cultura jats nengüy Tipajteam. At miün alndom mandeakaats andüy wüx ajküw nine kambaj nguineay axomüw omeajtsüw nguineay arangüw majneaj ajlüy nine xix kün. Apakajchiüts leaw lamajndiüts apaküch omeajtsaats.

    Fuentes de Información

    • Diálogos de saberes en el JEBOax. Sesiones de agosto a noviembre de 2024 con personas procedentes de diversas comunidades del interior del Estado.
    • Anderson, E. Richard, e Hilario Concepción Roque. 1983. Diccionario cuicateco. Instituto Lingüístico de Verano, México, D.F.
    • Arnold, Noemi, Raquel Zepeda, Marco Antonio Vásquez Dávila y Miriam Aldasoro Maya. 2018. Las abejas sin aguijón y su cultivo en Oaxaca, México. ECOSUR y CONABIO.
    • Cubas, Francisco. 2022. La abeja chicopipe, una pequeña polinizadora urbana. https://nubedemonte.com/abeja-chicopipe/
    • de Alvarado, Francisco. 1593. Vocabulario en lengua misteca. Casa de Pedro Balli, México.
    • de Córdova, Juan. 1578. Vocabulario en lengua zapoteca. Impreso por Pedro Charte y Antonio Ricardo, México.
    • de Molina, Alonso. 1571. Vocabulario en lengua mexicana y castellana. Casa de Antonio de Spinosa, México.
    • Dyk, Anne, y Betty Stoudt. 1973. Vocabulario mixteco de San Miguel el Grande. Instituto Lingüístico de Verano, México, D.F.
    • Hollenbach, Barbara. 2001. Apéndice 12: los animales; apéndices para el vocabulario triqui-español, manuscrito inédito.
    • Hoogshagen Noordsy, Searle, e Hilda Halloran de Hoogshagen. 1997. Diccionario mixe de Coatlán, Oaxaca. Instituto Lingüístico de Verano, México, D.F.
    • Hunn, Eugene S. 2008. A Zapotec natural history: trees, herbs, and flowers, birds, beasts, and bugs in the life of San Juan Gbëë. The University of Arizona Press, Tucson.
    • INALI. 2007. Catálogo de las lenguas indígenas nacionales: variantes lingüísticas de México con sus autodenominaciones y referencias geoestadísicas. www.inali.gob.mx
    • Jamieson Capen, Carole. 1996. Diccionario mazateco de Chiquihuitlán, Oaxaca. Instituto Lingüístico de Verano, México, D.F.
    • Long C., Rebecca, y Sofronio Cruz M. 1999. Diccionario zapoteco de San Bartolomé Zoogocho. Instituto Lingüístico de Verano, México, D.F.
    • Merrifield, William R., Alfred E. Anderson y colaboradores. 1999. Diccionario chinanteco de la diáspora del pueblo antiguo de San Pedro Tlatepuzco, Oaxaca. Instituto Lingüístico de Verano, México, D.F.
    • Nellis, Neil, y Jane Goodner de Nellis. 1983. Diccionario zapoteco de Juárez. Instituto Lingüístico de Verano, México, D.F.
    • Pickett, Velma, y colaboradores. 2013. Vocabulario zapoteco del Istmo. Instituto Lingüístico de Verano, México, D.F.
    • Pride, Kitty, y Leslie Pride. 2004. Diccionario chatino de la zona alta. Instituto Lingüístico de Verano, México, D.F.
    • Schoenhals, Alvin, y Louise C. Schoenhals. 1982. Vocabulario mixe de Totontepec. Instituto Lingüístico de Verano, México, D.F.
    • Skinner, Leonard E., y Marlene B. Skinner. 2000. Diccionario chinanteco de San Felipe Usila, Oaxaca. Instituto Lingüístico de Verano, México, D.F.
    • Stark Campbell, Sara, Andrea Johnson Peterson, Filiberto Lorenzo Cruz, Catalina López de García, y Daniel Fidencio García Alavez. 1986. Diccionario mixteco de San Juan Colorado. Instituto Lingüístico de Verano, México, D.F.
    • Stubblefield, Morris, y Carol Miller de Stubblefield. 1991. Diccionario zapoteco de Mitla. Instituto Lingüístico de Verano, México, D.F.
    • Tapia García, L. Fermín. 1999. Tzon ‘tzíkindyi jñò ndá Tzjón Noà yo jñò tzko. Diccionario amuzgo-español: el amuzgo de San Pedro Amuzgos, Oaxaca. CIESAS y Plaza y Valdés Editores, México, D.F.
    • Turner, Paul, y Shirley Turner. 1971. Chontal to Spanish, English dictionary, Spanish to Chontal. The University of Arizona Press, Tucson.
    • “Un habitante de Santo Tomás Ocotepec” y Belita Ana Forshaw A. 1978. Tuhun nda ñuñu: abejas de diferentes clases. Instituto Lingüístico de Verano y Secretaría de Educación Pública, México, D.F.
    • Vásquez García, Adela, Dora Ma. Sangerman Jarquín y Rita Schwentesius Rindermann. 2021. Caracterización de especies de abejas nativas y su relación biocultural en la Mixteca Oaxaqueña. Revista Mexicana de Ciencias Agrícolas, 12 (1): 101-113.
    Traducción y voz en lengua Ombeayiüts (Huave, San Mateo del Mar): San Mateo del Mar , Museo Textil de Oaxaca
    *
    Editor responsable: Carolina Martínez , mtzgcarolina2001@gmail.com

    Forma de citar:

    De Ávila A. y Zarazúa-Carbajal M. 2026. Xix kün (Huave, San Mateo del Mar; Pinzón-Palafox N.). v.1.10 Cédulas del Jardín en lenguas originarias. https://cedulasdeljardin.mxcedula/JebOax/abejassinaguijon_huv accesado el 37 de junio de 2026
    Esta versión: v.1.1
    Versiones previas: Aún no hay versiones previas
    Compartir esta cédula en tus redes
    Licencia. Se concede permiso para copiar, distribuir y/o modificar este documento bajo los términos de la Licencia de Documentación Libre de GNU, Versión 1.3 o cualquier versión posterior publicada por la Free Software Foundation; sin Secciones Invariantes, Textos de Portada y Textos de Contraportada.
    Visitas: 3    
    Fuente: Enciclovida
    Autor(a) Conabio
    Datos de la especie Plebeia fulvopilosa
    Fuente: Enciclovida
    Autor(a) Conabio
    Datos de la especie Nannotrigona perilampoides
    Fuente: Inaturalist
    Autor(a) iNaturalist
    Observaciones de Plebeia fulvopilosa
    Fuente: Inaturalist
    Autor(a) iNaturalist
    Observaciones de Nannotrigona perilampoides
    Programación y mantenimiento

    Enrique Scheinvar
    Investigador por México, Secihti/JebOax
    enrique.scheinvar@secihti.mx

    Diseño web

    Alma Lizeth Pérez Bautista
    Servicio social, JebOax, 2023

    Enrique Scheinvar
    Investigador por México Secihti/JebOax, 2025

    Licencia

    Este software se distribuye bajo la Licencia Pública General de GNU (GPL) versión 3, lo que significa que es software libre: puedes usarlo, copiarlo, modificarlo y redistribuirlo bajo los términos de la licencia. El código fuente está disponible públicamente para fomentar la transparencia, la auditoría técnica y el desarrollo colaborativo.