Regresar   |  
Je ngió xa xkoá   |   Lengua Mazateco, San Jerónimo Tecóatl
Traducciones:
Je ngió xa xkoá
ꞌÉn-ná (Mazateco, San Jerónimo Tecóatl)
cacao blanco, pataste, pataxte
ꞌÉn-ná

Je ngió xa xkoá

ꞌÉn-ná
 
*xitlali.aguirre@secihti.mx Secihti/JebOax
Ke nga níkaxkia ngió tajé chocolate bitsjénná. Tanga ndae, niki jé chibayana yá ngióri jé chocolate sindani, jeri Theobroma cacao mí, je chibáyana xakjín ri Theobroma bicolor mí, jeri ti “pataxte” mí “ngió xa xkoá” mí, jan tjín ika chjita ri “ngió chroba” tsóla (McNeil 2009).
Ke nga ñó kjín jko mani ri Theobroma mí, kan jó jko mani nga koasín majchá ya ñani isande tsjéyaa, ri fíni Naxaenandáná Mejicu, skanda nchó xongári Nandá Amazonas mí, ya Sudamérica. Ta jó mani ri tjín bi Mejicu: Theobroma cacao ko Theobroma bicolor (Zarrillo et al. 2018).
Jñá tola pataxte koati ma yó, isa kjaé yó joni ngió ri’injngo.
Ke bitjo to lana ke nga fe majchá ri pataxte mí, ta Tafí bixó’ingi yálana ke nga fe jchá. Nátsje tolana kjoán matsjó ya nitja, yóyana fe ma. Je nayolana nandá mojinna ko asuca meni sindani nandálana, mani ti sijin ngió ri’ikana meni koayónina joni chocolate.
Je nandálana ri pataxte mí, ñó tsjake chjita ri ya see naxaenandála, ke bindana ke nga bitsajtín tsajoni junta, bi nandálana nga fe ma. Jñá to lana ri pataxte mí koatima ya mojin najmé ko ngió ri’ika, koasín binda chjita ri costa tsee, naxaenandá ri chjani Naxitsje (Pérez-Pérez et al. 2025).
Jñá yála na ri pataxte mí, ñó tsjachama ya inde ña sitjé ngió, kuina nga ñó ngama, ñó nda síngián xkala, meni ya ma’í ngíni ngió ri ka. Koasín machjénna, sá chibala nó nga isa tjó tiya tólana, kuina nga majinla chjitana nga chija, kuina ijie nga ti xakjínni ngió ri ka (Pérez-Pérez et al. 2025).
Tsákjeni kuín ya inde ñani sitjé yá ngió, ya ñani chinantla mí, bi Naxitsje, ya ñani Soconusco mí ján Chiapas, a ri ya ñani La Choltalpa mí ján Tabasco. Chjínangili chjita a tjín la yá ri pataxte mí. Ya jchina nga ñó ‘i xkala, iní kjoán naxóla, jan ya xo tjón jin xka tsja (jñá ngió ya xo naxóla anchó chrjala, chroba kjoan nga xoo), jñá tola ndiyá kjá kjoán, jan nga tixá nyó.

Bibliografía
  • McNeil, C.L. (ed.). 2009: Chocolate in Mesoamerica. Florida: University Press of Florida. https://floridapress.org/9780813033822/chocolate-in-mesoamerica/.
  • Pérez-Pérez, M.A., Sánchez-Chino, X.M., García-Bautista, M., González-Díaz, A.Á., Ruíz-Montoya, L., Castellanos-Morales, G. 2025: Phenotypic and genetic variation in pataxte (Theobroma bicolor Humb. & Bonpl.) from cacao growing regions from southeastern Mexico. Botanical Sciences 103: 858-875. https://doi.org/10.17129/botsci.3693
  • Zarrillo, S., Gaikwad, N., Lanaud, C., Powis, T., Viot, C., Lesur, I., Fouet, O., Argout, X., Guichoux, E., Salin, F., Solorzano, RL., Bouchez, O., Vignes, H., Severts, P., Hurtado, J., Yepez, A., Grivetti, L., Blake, M., Valdez, F. 2018: The use and domestication of Theobroma cacao during the mid-Holocene in the upper Amazon. Nature Ecology and Evolution 2: 1879-1888. https://doi.org/10.1038/s41559-018-0697-x
  • Traducción y voz en lengua ꞌÉn-ná (Mazateco, San Jerónimo Tecóatl): San José Vistahermosa, Zoquiapam Oaxaca , Fundación Alfredo Harp Helú, Oaxaca A.C.
    *gabriela.garcia.bijc@gmail.com
    Editor responsable: Enrique Scheinvar Gottdiener , escheinvar@gmail.com

    Forma de citar:

    Aguirre-Dugua X. 2026. Je ngió xa xkoá (Mazateco, San Jerónimo Tecóatl; García-García G.). v.1.10 Cédulas del Jardín en lenguas originarias. https://cedulasdeljardin.mxcedula/IxMxJebOax/pataxte_maa accesado el 22 de septiembre de 2026
    Esta versión: v.1.1
    Versiones previas: Aún no hay versiones previas
    Compartir esta cédula en tus redes
    Licencia. Se concede permiso para copiar, distribuir y/o modificar este documento bajo los términos de la Licencia de Documentación Libre de GNU, Versión 1.3 o cualquier versión posterior publicada por la Free Software Foundation; sin Secciones Invariantes, Textos de Portada y Textos de Contraportada.
    Visitas: 27    
    Fuente: Instagram
    Autor(a) Bebidas de Oaxaca
    Doña Dionisia García, de San Felipe de León, Oaxaca, explica la elaboración de la bebida tradicional ye'lá elaborado con cacao del tigre.
    Programación y mantenimiento

    Enrique Scheinvar
    Investigador por México, Secihti/JebOax
    enrique.scheinvar@secihti.mx

    Diseño web

    Alma Lizeth Pérez Bautista
    Servicio social, JebOax, 2023

    Enrique Scheinvar
    Investigador por México Secihti/JebOax, 2025

    Licencia

    Este software se distribuye bajo la Licencia Pública General de GNU (GPL) versión 3, lo que significa que es software libre: puedes usarlo, copiarlo, modificarlo y redistribuirlo bajo los términos de la licencia. El código fuente está disponible públicamente para fomentar la transparencia, la auditoría técnica y el desarrollo colaborativo.